Milí kolegovia, milí študenti,
v dnešnej relácii by som sa chcela pristaviť pri sviatkoch a tradíciách, ktoré sa spájajú s predvianočným obdobím a ktoré sa právom označujú ako ľudové.
V sobotu 13. decembra oslavovali všetky Lucie. Už od dávnych čias boli nositeľky tohto mena považované za bosorky či čarodejnice. Ak by sa dnešné moderné Lucky rozbehli 13. decembra večer po domoch, aby poometali husím krídlom komíny, bola by v tom tradícia i kus recesie. Nie je to tak dávno, čo ľudia verili, že na deň sv. Lucie môžu zlomiť moc čarodejníc, len treba vedieť, ako...
Dávny človek bol bezmocný voči prírodným javom, lebo si ich nevedel vysvetliť. Ak prišla neúroda alebo počasie zničilo obilie, zúfalí roľníci hľadali vinníka svojho nešťastia a biedy. Nebolo nič ľahšie, ako pripísať vzniknuté škody nadprirodzeným silám. Hororom našich predkov boli strigy a iné strašidlá, pred ktorými nebolo možné uniknúť.
25. novembra, na Katarínu chodievali mládenci večer po dedine a plieskali nad hlavami bičom. Tieto strašné zvuky mali z dediny vyhnať všetky strigy.
Mnohé predvianočné zvyky sa spájali s túžbou dievčat po skorom vydaji. Mužov bývalo vždy menej ako žien, preto aj vdovci boli rovnako žiadaní ako slobodní mládenci. Na Luciu si dievčatá vystrihovali z papiera dvanásťcípu hviezdu a pod každý zahnutý rožok si napísali meno chlapca. Od 13. decembra každý večer odtrhli jeden rožtek hviezdy aj s menom. Kto im ostal na Štedrý večer, za toho sa mali vydať.
Najlepší prostriedok, ako mať po celý rok pokoj od bosoriek, bol zázračný stolček. Kto si začal na Luciu robiť takýto stolček a každý deň až do Vianoc na ňom niečo vystružlikal, vedel naisto, pred kým sa má v dedine chrániť. Hotový stolček si skryl pod kabát a vzal si ho so sebou na polnočnú omšu. Keď si naň v kostole sadol, uvidel vraj všetky strigy, čo sa skrývali za výzorom počestných žien...
Milí priatelia, ak aj vy poznáte nejakú bosorku menom Lucia, pokojne jej kúpte metlu. Ak na nej neodletí, určite vám aspoň vymetie z domu všetko zlo!